PROJEKT   CLIL

              V II. Polroku 2008/2009  sa naša škola zapojila do projektu CLIL. Projekt je zameraný na výučbu odborných predmetov v cudzom jazyku. To znamená, že žiaci sa budú učiť odborné predmety ( Pr, Ch, Z, D, F )  v anglickom a nemeckom jazyku.

Charakteristika CLIL

CLIL (Content Language Integrated Learning) je všeobecne uznávaná skratka súhrnne
označujúca množstvo rozdielnych metodických postupov, ktorých spoločným prvkom je
špecifické postavenie cudzieho jazyka vo výučbe iných predmetov a vzdelávacích obsahov.
Pojem CLIL tak pokrýva všetky formy vzdelávania akademických, umelecko-výchovných
a technických predmetov prostredníctvom vyučovania jazyka, ktorý nie je pre väčšinu žiakov
materinským, tzn. že sa integruje vyučovanie obsahu predmetu (napr. matematiky)
s vyučovaním cudzieho (pracovného) jazyka. Dôležitým princípom je to, že časť
vyučovacieho času musí byť venovaná priamej výučbe cudzieho jazyka (napr. rozvoj
počúvania s porozumením, riešenie gramatických otázok alebo cvičenia na slovotvorbu).
Špecifickosť postavenia cudzieho jazyka v tejto metodike spočíva v tom, že cudzí jazyk tu nie
je len cieľom vzdelávania, ale aj prostriedkom, pomocou ktorého sa vzdelanie získava. Inými
slovami, učiteľ zároveň učí predmet aj cudzí jazyk, a ten sa stáva médiom vyučovania, t.j.
pracovným jazykom.
Termín CLIL sa síce začal používať až v 90. rokoch 20. storočia, ale integrované
Termín CLIL sa síce začal používať až v 90. rokoch 20. storočia, ale integrované
vyučovanie jazyka a predmetu (ako metodika bilingválneho vzdelávania) sa v európskych
krajinách vrátane Slovenska realizovalo už omnoho skôr. Každá krajina mala a má v tejto
oblasti svoje špecifiká a vlastné označenie, napr. jazyk „naprieč“ kurikulom (Language
Across Curriculum) alebo „kroskurikulárne“ jazykové vzdelávanie (Cross-Curricular
Language Learning), Content-Based Learning, duálne vyučovanie a pod.
V porovnaní s ostatnými prístupmi a metódami CLIL mimoriadne efektívne uspokojuje
nasledujúce potreby žiakov/študentov:
- žiaci sa učia cudzí jazyk v prirodzených podmienkach - žiaci skutočne komunikujú,
nepoužívajú jazyk v umelo navodených situáciách,
- žiaci sa nesústreďujú v prvom rade na jazyk samotný, ale na obsah, o ktorom chcú
komunikovať. Na lepšiu ilustráciu filozofie CLIL môžeme použiť aj nasledujúci príklad: keď
žiaci v škole hovoria, že nemajú radi slovenčinu, zvyčajne tým myslia vyučovací predmet
v škole a nie skutočnú slovenčinu, teda jazyk, ktorý každodenne a niekedy až veľmi efektívne
používajú. Zvyčajne totiž nemajú nič proti používaniu slovenčiny na matematike, prírodopise
alebo zemepise. Podobne je to s cudzím jazykom. Ak dovolíme, aby ho študenti vnímali len
ako školský predmet, môže sa stať strašiakom, pretože osvojenie si akéhokoľvek jazyka je
nepochybne náročná úloha. Ak však budeme cudzí jazyk používať naozaj na to, na čo je
určený – na komunikáciu, jazyk sa stane pomocníkom a strach sa významne oslabí,
- cudzí jazyk sa (podobne ako materinský jazyk) stáva neoddeliteľnou súčasťou procesu
učenia,
- správne organizovaná a uplatňovaná metodika CLIL je zvyčajne pre žiakov veľmi
motivujúca, nakoľko sa pridržiava pragmatického hesla „uč sa len to, čo potrebuješ pre život“
gramatické štruktúry sú druhoradé,
- CLIL šetrí čas – napr. pri vyučovaní tém, ktoré sa žiaci doteraz učili na dvoch
predmetoch paralelne. Pomenovania častí ľudského tela deti ovládajú už pred začiatkom
školskej dochádzky. Ich funkcie a vzťahy medzi nimi sa však môžu učiť na prírodopise
priamo prostredníctvom cudzieho jazyka, a tak si žiaci za polovičný čas zafixujú biologické
poznatky a zároveň si obohatia slovnú zásobu a komunikačné zručnosti v cudzom jazyku,
- správne uplatňovaný CLIL umožňuje zapojenie rôznych štýlov učenia (nielen
verbálneho).
V závislosti od miery používania pracovného jazyka a výberu predmetov vyučovaných
v pracovnom jazyku sa môžeme stretnúť s rôznymi formami/programami CLILu.
V primárnom stupni cudzojazyčného vzdelávania je vhodné aplikovať imerzný program
CLIL. Dôraz sa tu kladie na rozvoj materinského jazyka a kultúry, cudzí jazyk má v tomto
prípade funkciu sekundárneho, pridaného, dodatočného, rozvíjajúceho jazyka. Primárnym